Vidieť vo večerných správach zábery z miest, kde sa odohrali tragické pracovné úrazy, je neraz šok aj pre silné povahy. Paradoxne sa situácia v súvislosti so vznikom pracovných úrazov každým rokom celkovo zlepšuje, no stále je na čom pracovať. Viete, čo hovoria štatistiky o úrazovosti na Slovensku za posledné roky a čo možno urobiť pre zníženie týchto čísel?
Zákonník práce definuje pracovný úraz ako „poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov“. Podľa Národného inšpektorátu práce bolo v roku 2020 evidovaných 7606 úrazov, ktoré spĺňali tieto podmienky. Z nich 32 bolo s následkom smrti a 49 s ťažkou ujmou na zdraví.
Vysoké čísla, no priaznivý vývoj
V porovnaní s údajmi z roku 2019 bol počet pracovných úrazov s následkom smrti takmer identický – o jeden viac – a počet úrazov s ťažkou ujmou na zdraví klesol o 9. Okrem rokov 2007 a 2008, v ktorých bol počet týchto úrazov najvyšší, sa situácia za posledných 20 rokov postupne zlepšuje. Aké sú u nás najčastejšie zdroje a príčiny vzniku pracovných úrazov a v akých odvetviach k nim najčastejšie dochádza?
Vedeli ste? Medzinárodná organizácia práce (ILO) každoročne celosvetovo zaeviduje približne 340 miliónov pracovných úrazov a viac než 160 miliónom zamestnancov potvrdí chorobu z povolania. Viac ako dva milióny zo všetkých týchto prípadov končia smrteľne.
Pracovné úrazy s následkom smrti
Jednoznačne najčastejším zdrojom pracovných úrazov končiacich fatálne boli v roku 2020 dopravné prostriedky, ktoré zaúradovali v 53 % prípadov. Pri väčšine úrazov nebola konkrétna príčina zistená. Z hľadiska vykonávanej profesie boli však najviac ohrozenou skupinou vodiči a obsluha pojazdných strojných zariadení (40,6 % prípadov) a k najrizikovejším odvetviam patrili doprava a skladovanie. Najčastejšími boli prípady s viacnásobnými poraneniami, ktorých obeťami boli len muži, a to najmä vo veku od 40 do 50 rokov.
Závažné pracovné úrazy s ťažkou ujmou na zdraví
V tejto skupine úrazov patrili k najčastejším zdrojom stroje (28,6 %). Zodpovednosť väčšinou niesli zamestnanci, a to z dôvodu nepoužívania bezpečných postupov a spôsobov práce či konania proti príkazu. Najviac ohrozenými boli vodiči obsluhy pojazdných strojových zariadení, najmä motorových vozidiel, ktorí tvorili 18,4 % prípadov. Vo všeobecnosti bola najrizikovejším odvetvím priemyselná výroba.
Najčastejší druh poranenia tvorili v tomto prípade traumatické amputácie. Medzi zranenými sa objavili aj ženy (9 prípadov), muži však prevyšovali (40 prípadov). Najzastúpenejšou vekovou kategóriou boli zamestnanci medzi 50. a 60. rokom života.
Registrované pracovné úrazy a choroby z povolania
V najzastúpenejšej skupine bolo registrovaných 7525 úrazov, čo je najnižšie číslo za posledných 20 rokov. V porovnaní s rokom 1999 ide o zníženie až viac než o 10 000 prípadov. Postihnutých bolo 2580 žien a 4945 mužov najmä vo veku 40 až 50 rokov, ktorí najčastejšie utrpeli povrchové poranenia či zlomeniny. K najohrozenejším zamestnancom sa zaradili robotníci v hutníctve a strojárstve (13,97 %).
K najčastejším zdrojom patrili pracovné, prípadne cestné dopravné priestory ako zdroje pádov zamestnancov, ktoré tvorili 30,4 % prípadov. Vo väčšine úrazov (až 5849) bol príčinou nedostatok osobných predpokladov na riadny pracovný výkon. Najrizikovejšími odvetviami sa stali priemyselná výroba s veľkoobchodom a maloobchodom.
Samostatnú skupinu tvoria choroby z povolania, o ktorých hovoríme, ak vznikli pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s nimi. V roku 2020 bolo registrovaných 229 takýchto hlásení, pričom išlo najmä o ochorenia kĺbov, šliach a nervov, ktoré vznikli dlhodobým, nadmerným a jednostranným zaťažovaním horných končatín.
Vedeli ste? Vďaka komplexným štatistikám je možné určiť najrizikovejšie dni v týždni aj mesiace v roku. Podľa dát z roku 2020 sa na Slovensku udialo najviac pracovných úrazov v utorok, v stredu a vo štvrtok. Z mesiacov prevládal január, nasledovali apríl a jún.
Zlepšenie v edukácii a riadnom vybavení
Zo štatistík vyplýva, že k pracovným úrazom často dochádza kvôli nedostatočnej opatrnosti samotných pracovníkov. Pridáva sa tiež používanie strojov a zariadení po dobe životnosti, nakupovanie lacných a nekvalitných ochranných pomôcok a odevov, podceňovanie pravidelných prestávok či zanedbávanie preventívnych lekárskych prehliadok, ktoré môžu odhaliť vznikajúcu chorobu z povolania. Ako však prispieť k zlepšeniu bezpečnosti na pracovisku?
Základom je dodržiavať opatrenia definované v zákone o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, informovať a vzdelávať zamestnancov, nepodceňovať dôležitosť školení a venovať najmä novým zamestnancom dostatok času na zaučenie. Niektorí odborníci dokonca tvrdia, že problematika zdravia a bezpečnosti pri práci by sa mala dostať aj do vzdelávacieho procesu.
Kľúčom k prevencii pred vznikom pracovných úrazov je však zabezpečiť kvalitné pracovné odevy, pracovnú obuv a ochranné pomôcky. Nekupovať najlacnejšie alternatívy, ale dbať na výber pevných, odolných a vzdušných materiálov prispôsobených ročnému obdobiu, ale aj zabezpečiť každému zamestnancovi odev a obuv vo veľkosti, ktorú potrebuje. Opatrnosti predsa nikdy nie je dosť.
